Richard Réti precestoval celú Európu, Južnú i Severnú Ameriku. V New Yorku na veľkom turnaji v roku 1924 porazil už osem rokov úradujúceho majstra sveta Josého Raula Capablancu z Kuby.
„Bol to neuveriteľne zvláštny, výnimočný a vzácny človek nielen v šachu, ale aj pokiaľ ide o jeho životné osudy. V rokoch 1918 až 1929 patril medzi najvýznamnejších svetových hráčov aj teoretikov šachu. Navyše sa Réti hlásil k mladej Československej republike a reprezentoval ju, dokonca finančne podporil účasť nášho družstva na prvých šachových olympiádach,“ povedal pre TASR Oliver Solga, primátor mesta Pezinok a zároveň aj autor pripravovanej životopisnej publikácie o Richardovi Rétim.
Motivácou pre jej vznik je práve fakt, že Réti pochádzal z Pezinka, podobne ako slávny maliar Ján Kupecký, ktorého príbeh Solga takisto spracoval v životopisnej publikácii.
Rétiho rodina sa do Pezinka prisťahovala z Hlohovca. Jeho otec si tu prenajal kúpele (dnešná Pinelova nemocnica) a ako venerológ liečil prominentnú klientelu z Bratislavy, Viedne, či z Budapešti.
„Po roku 1900 sa presťahovali do Viedne, kde Réti vyštudoval gymnázium aj vysokú školu. Študoval matematiku, napokon sa rozhodol pre šach. Bola to doba, ktorá šachu veľmi priala. S mladými šachistami tu hrávali partie bohatí ľudia a štedro im za to platili, napríklad aj barón Rothschild, ktorý tiež finančne podporoval súťaže a turnaje. Tu sa Réti v šachu veľmi zdokonalil a začal sa mu venovať profesionálne,“ vysvetlil Oliver Solga.
Richard Réti precestoval celú Európu, Južnú i Severnú Ameriku. V New Yorku na veľkom turnaji v roku 1924 porazil už osem rokov úradujúceho majstra sveta Josého Raula Capablancu z Kuby. Potom odcestoval do Moskvy na veľký šachový turnaj, ktorý mal nielen vzbudiť záujem Rusov o šach, ale tiež prezentovať Sovietsky zväz ako šachovú veľmoc.
Práve v Moskve sa Réti zoznámil so svojou osudovou láskou, Rognedou Sergejevnou Gorodeckou. Mladučká herečka a poetka mala vtedy iba 16 rokov, takže sa po ňu Réti o rok neskôr vrátil a vzal si ju za manželku.
„Réti nemal veľmi rád popularitu a davy ľudí, preto neobľuboval ani turnaje, hoci mu zabezpečovali ekonomickú stabilitu. Šach považoval skôr za umenie než za šport. Možno sa preto ani nikdy nestal majstrom sveta v šachu, pretože po tom vlastne netúžil. V roku 1925 v Sao Paole sa však stal rekordérom v hraní šachu naslepo. Ide o hru, keď má šachista zaviazané oči, alebo je obrátený chrbtom a asistent mu iba oznamuje ťahy súperov. V tomto prípade hral Réti na dvadsiatich deviatich šachovniciach, takže si všetkých 29 partií naraz držal v hlave. Nakoniec 20 partií vyhral a v siedmich remizoval, zvyšné dve boli prehry,“ povedal Oliver Solga.
Richard Réti vydal dve šachové publikácie, Nové šachové idey a Majstri šachovnice. Obe vyšli viac ráz najmä v angličtine a patria k základom šachovej literatúry. O samotnom Rétim zatiaľ vyšiel v roku 1989 životopis českého historika Jána Kalendovského, zameriava sa však najmä na Rétiho šachové partie.
„Moja kniha bude iná, čitateľ v nej šachové partie nenájde. Píšem o Rétim najmä ako o výnimočnom človeku a vynikajúcom šachistovi,“ dodal primátor Pezinka Oliver Solga. Životným príbehom Richarda Rétiho sa tiež zaoberá známy spisovateľ a dramatik Juraj Bindzár vo svojom románe Mlčky a krátko.
Rétiho profesionálna kariéra, ani šťastie v manželstve s mladou ruskou manželkou netrvali dlho. Richard Réti zomrel 6. júna 1929 , len deväť dní po svojej štyridsiatke, na banálne detské ochorenie a zanechal po sebe dvadsaťročnú vdovu. Pochovaný je vo Viedni.
Na organizácii Memoriálu Richarda Rétiho sa podieľa aj Malokarpatské múzeum v Pezinku. V jeho priestoroch si po skončení turnaja mohli hostia tak ako zvyčajne zahrať s jeho víťazom simultánnu partiu.