Keď som minule na tréningu dostal otázku: „Ako získať prevahu proti Ruskej?“, spomenul som si na podarený vtip pana velmistra Davida Navary: “Ne všechny varianty v Ruské vedou k vyrovnání; v některých stojí černý líp.“ Spomenul som si tiež na množstvo ďalších debát na turnajoch, tréningoch, ligách a internetových fórach, ktoré sa točili okolo jedinej témy: ako rozlúsknuť oriešok menom Ruská obrana. No a uvedomil som si, že z tohto otvorenia sa stal postupne skoro postrach pre tých, ktorí v šachovej partii hľadajú obsažný boj a výhru.
I keď ja osobne hrávam 1.d4 a mávam (pamätajúc plynovú krízu) obavy skôr z Ruska ako z Ruskej obrany, pokúsim sa v tomto článku ukázať možný recept, ako toto otvorenie poraziť.

Najprv si ale musíme ujasniť význam dvoch šachových pojmov; ide o pojmy „prevaha“ a „rovnováha.“
Mnohí šachisti chápu pojem „prevaha“ príliš úzko; myslia ním lepšie postavenie na šachovnici. Šachové programy takúto „prevahu“ vyhadrujú dokonca numericky; z úst mladšej generácie tak môžete občas začuť podivnú vetu typu: „Stál som na výhru, plus 1,8.“ Toto je však iba jedna, „objektívna“ časť prevahy.

Prevahou je totiž čokoľvek, čo zvyšuje vaše šance na výhru. Prevahu môžete mať na hodinách. Môže spočívať v tom, že pozíciu poznáte lepšie ako súper, prípadne že ste ju mali doma na šachovnici, pokým súper nie. Môže spočívať v tom, že pozícia súperovi „nesedí“, je mu nepríjemná, pokým vám sa hrá ľahko. Môže spočívať v tom, že máte jasný plán, pokým súper nie. Môže spočívať jednoducho v tom, že ste silnejší šachista. Tieto faktory dohromady tvoria „subjektívnu“ prevahu.

Čím sú hráči silnejší, tým dôležitejšia je objektívna prevaha. Griščuk často zahrá pred kontrolou sedem najlepších ťahov, i keď má na ne len minútu. I keď Topalovovi nudné pozície príliš nesedia, predsa ich hrá veľmi dobre, temer dokonale. Preto je hráčom svetovej špičky. Ak teda chcete uspieť s naozaj silným hráčom, musíte stáť objektívne dobre.
S tým, ako sila súperov klesá, dôležitosť subjektívnej časti prevahy narastá. Od istej úrovne už nie je podstatné, či Rybka hlási +0,21 alebo +0,54, pretože súperi nie sú tak silní, aby tento rozdiel zacítili a dokázali využiť. Omnoho dôležitejšie je, či sú schopní hrať danú pozíciu správne, s minimom chýb.

Čo myslíte, ktorej partii má prevaha pešiaka väčšiu cenu?

Aj pojem „vyrovnaná pozícia“ je obvykle chápaný príliš zjednodušene: ako postavenie, v ktorom majú obe strany rovnaké šance, (a teda žiadna z nich nemá objektívnu prevahu). Pravdou ale je, že (parafrázujúc Orwella) „niektoré postavenia sú rovné, iné sú ale rovnejšie“. Obidve nasledujúce pozície (v oboch je čierny na ťahu) Rybka správne ohodnotila znamienkom = . Prvá je ale „rovnejšia“ ako druhá.

Pokým v prvej pozícii panuje temer dokonalá symetria, v druhej nie je vyrovnaný ani len materiál. Druhá pozícia je vyrovnaná v tom zmysle, že čiastkové plusy bieleho i čierneho sa navzájom približne vyvažujú.
V prvej pozícii vám subjektívna prevaha (domáca príprava, šachová sila a pod.) veľmi nepomôže. Postavenie je príliš „tupé“ na to, aby bolo možné urobiť v ňom výraznú chybu. V druhej pozícii má naopak subjektívna prevaha cenu zlata: lepšie pripravený hráč či lepší taktik vyhrá veľkú väčšinu partíí.

Pri hre na výhru nie je dôvod vyhýbať sa vyrovnaným postaveniam. Dôležité ale je, aby vo vyrovnanom postavení bola prítomná určitá trvalejšia nerovnováha (ako napr. dvojica strelcov vs. dvojpešiak, vývin vs. materiál, prevaha na kráľovskom krídle vs. prevaha na dámskom krídle atď.). Ak hrám lepšie ako súper, moja strana váh postupne získa na dôležitosti a hodnotenie pozície sa zmení v môj prospech.

Vráťme sa teraz k Ruskej obrane. Väčšinu čitateľov nss.cz tvoria šachisti, ktorí nemajú medzinárodný titul a šachom sa neživia. Pre takéhoto hráča nemá zmysel hľadať v príprave objektívnu prevahu. Jednak získať v Ruskej objektívnu prevahu nie je ľahké ani pre tých najsilnejších na svete, jednak hodnota tejto prevahy na klubovej úrovni nie je veľká. Zmierme sa preto s tým, že postavenie, ktoré dostaneme, bude rovné. Nesmie byť ale „rovnejšie“; musí obsahovať určitú nerovnováhu, aby sa dalo hrať dobre na výhru.

Hráč, ktorý hrá Ruskú čiernymi, je už z definície hráč, ktorému nevadí remíza a pokojná hra. (Biely môže ťahom 5.De2 vynútiť minimálne lepšiu symetrickú strednú hru bez dám, postavenie, ktoré je temer nemožné prehrať.) Pre takéhoto šachistu sú veľmi nepríjemné dva extrémy: za prvé, keď sa dostane pod silný útok, a za druhé, keď je sám nútený útočiť.
Vyrovnaná pozícia, v ktorej je čierny pod silným útokom, vzniká napríklad v nasledujúcom variante:

1.e4 e5 2.Jf3 Jf6 3.Jxe5 d6 4.Jf3 Jxe4 5.d4 d5 6.Sd3 Se7 7.0–0 Jc6 8.c4 Jb4 9.cxd5!? Jxd3 10.Dxd3 Dxd5 11.Ve1 Sf5 12.g4 Sg6 13.Jc3 Jxc3 14.Dxc3 (diagram č.3)

Do tejto pozície čierny musí; všetky ťahy po 9.cxd5 sú prakticky vynútené. Pozícia je síce rovná, táto rovnováha ale vzniká vzájomným vyvážením dvoch veľkých čiastkových plusov: na jednej miske váh je čierneho pozičná prevaha (dvaja strelci, lepšia pešiaková štruktúra), na druhej miske je bieleho náskok vo vývine (čierneho kráľ sa zasekol v centre).
Čierny sa musí nasledujúcich niekoľko ťahov presne brániť, aby ustál nebezpečnú iniciatívu bieleho. Som si stopercentne istý, že proti šikovnému taktikovi, ktorý si pozíciu (možno i s pomocou stroja) pripravil doma, má veľká väčšina amatérskych šachistov len malé šance.

Pokiaľ nehľadáte v šachu iniciatívu, ale solídnu pozičnú prevahu, a radšej sa bránite ako útočíte, bude vám viac vyhovovať napríklad tento variant:

1.e4 e5 2.Jf3 Jf6 3.Jxe5 d6 4.Jf3 Jxe4 5.d4 d5 6.Sd3 Se7 7.0–0 Jc6 8.Ve1 (miesto 8.c4) Sg4 9.c3 f5 10.Db3 0–0 11.Jbd2 Ja5 12.Da4 Jc6 13.Sb5 (diagram č.4)

Postavenie na tomto diagrame je – zo strategického hľadiska – presným negatívom postavenia na diagrame minulom. Aj toto postavenie je vyrovnané, ale celkom „opačne“. Biely má pozičnú, dlhodobú prevahu, založenú na slabosti poľa e5. Ak sa mu podarí vyhnať Jc6 a zahrať Jf3-Je5 a f2-f3, bude stáť strategicky skoro na výhru. Protihra čierneho spočíva v (momentálne) silnom Je4 a vo fakte, že je schopný rýchlejšie previesť figúrky na kráľovské krídlo ako biely.
Pokým v minulom variante bol čierny nútený opatrne sa brániť, v tejto je nútený agresívne útočiť na bieleho kráľa, a to i za cenu obetí. Ak by sa snažil túto pozíciu hrať pokojne a „pozične“, bude o pár ťahov stáť výrazne horšie. Milovníci Ruskej ale neradi agresívne útočia…

V oboch variantoch sme vytvorili nerovnováhu „iniciatíva vs. pozičné plusy“, v prvom tak, aby biely mal iniciatívu, v druhom naopak. Biely si ale môže želať vytvoriť iný typ nerovnováhy, napríklad „krídlo vs. krídlo“:

1.e4 e5 2.Jf3 Jf6 3.Jxe5 d6 4.Jf3 Jxe4 5.Jc3 Jxc3 6.dxc3 (diagram č.5)

V tomto variante biely vytvoril pešiakovú štruktúru, na ktorú milovníci Ruskej nie sú až tak zvyknutí. Ďalej získal rýchlejší vývin a tlak po centrálnom stĺpci d. (Čierneho kompenzácia spočíva vo fakte, že biely má dvojpešiaka.) Navyše biely kráľ rošuje výlučne na dámske krídlo, ak teda čierny ukryje monarchu na kráľovské krídlo (túto rošádu je omnoho jednoduchšie pripraviť, pretože je potrebné pohnúť len Sf8, a nie tri figúry), vznikne pozícia s opačnými rošádami, a teda nerovnováha „krídlo vs. krídlo“.

Príprava na šachovú partiu sa podobá príprave na investovanie. Ak chcete investovať, a svoj cieľ si definujete vágnym: „Chcem zarobiť.“, pravdepodobne skončíte v strate. Podobne príprava, ktorej cieľom je „získať výhodu“, veľmi pravdepodobne nebude príliš efektívna.
Pred investíciou je potrebné si definovať, v akom časovom horizonte chceme zarobiť, do akého rizika sme ochotní ísť, koľko máme peňazí, akým spôsobom a v akej oblasti chceme investovať. Podobne je v šachu nutné najskôr si ujasniť, v čom súpera pravdepodobne prevýšim, do akého druhu pozície som schopný ho natlačiť, aký druh prevahy chcem získať, prípadne aký druh nerovnováhy chcem vytvoriť. Až potom príde na rad voľba konkrétneho variantu.

Dúfam, že som vás tentokrát nenudil prílišným teoretizovaním. Som si však istý, že šachista, ktorý sa naučí využívať subjektívnu prevahu a rozoznávať rovné postavenia od tých rovnejších, po určitom čase zistí, že žiadne otvorenie nie je neriešiteľným problémom. Ani Ruská obrana nie.