Iste sa vám to už dakedy stalo: Je víkend, hráte ligu, sú dve hodiny po začiatku zápasu. Trápite sa nad svojou pozíciou; je strašne nejasná, plná nebezpečenstva a taktiky. Nie ste si ani istý, či stojíte lepšie, súper má značné protišance. A tak počítate, až sa vám z hlavy parí.
Aby si oči trochu oddýchli, pozriete sa vedľa: a je to, akoby ste sa z africkej džungle teleportovali do Stromovky. Váš kolega X. už má jednoduchú pozíciu s jasnou prevahou, i času má viac. Jeho súper rozmýšľa; X. sa zatiaľ prechádza po miestnosti a nenáhlivo konzumuje chlebíček. O ďalšiu hodinu a pol hráte časovku; na šachovnici je stále chaos. Hráte preto viac-menej naslepo a dúfate, že ste nič nepodložili. Na šachovnici vedľa sa X.-ov súper práve vzdal; charakter ich partie sa nezmenil, jasná prevaha vášho spoluhráča sa ukázala byť dostatočnou.

O ďalšiu hodinu a pol z únavy robíte chybu v lepšej koncovke a partia, na ktorej ste sa toľko nadreli, skončí remízou. X. je v tom čase dávno doma a po obede si dopriava zaslúžený relax pri káve a novinách.
Beriete si kabát a v duchu nadávate: „Toto je spravodlivosť? Ja musím hrať takú hnusnú ťažkú partiu a X. vyhrá bez toho, aby sa vôbec zamyslel! Ako je to vôbec možné?“

V šachu, tak ako v každom inom športe, sa snaha necení. Nikdo neocení ani energiu, ktorú ste do partie museli investovať. Čo sa cení, je výsledok. Osemťahová remíza je síce trápna, ale dostanete za ňu pol boda; rovnako ako za bojovnú partiu, hranú až do holých kráľov.
Tak ako k polbodu, i k výhre vedú rozličné cesty; niektoré z nich sú tŕnité a krivoľaké a možno na nich ľahko poblúdiť. Iné sú priame a pohodlné. Silný šachista si vždy vyberie najľahšiu cestu; keby to nerobil, nevyhrával by tak často, a teda nebol by silným šachistom.

Ako vyzerá „ľahká výhra“? V ideálnom prípade dostanete z otvorenia pozíciu, v ktorej máte jasný plán a súper nevie nájsť žiadnu aktívnu protihru, žiaden protiliek. Nemáte žiadne slabiny, nikde nevidno žiadnu nebezpečnú taktiku. Pomaly zrealizujete svoj plán a súper sa vzdá.

Jestvuje viacero podtypov „ľahkých výhier“, ako napríklad „boj proti zlej figúre“, či „prechod z otvorenia do výhodnej koncovky“. Snáď najtypickejším „ľahkým víťazstvom“ je ale podľa môjho názoru výhra „na voľného pešiaka“.

Výhra „na voľného pešiaka“ prebieha asi takto: po otvorení vznikne pozícia, v ktorej vám štruktúra umožňuje vytvoriť voľného pešiaka. Vytvoríte ho a snažíte sa pripraviť jeho postup. Voľný pešiak potom: a) dôjde až po mantinel, alebo: b) natoľko na seba naviaže súperove figúry, že získate rozhodujúcu prevahu na inom úseku šachovnice.
Pešiaková majorita sa podobá prečísleniu v hokeji. Ako v hokeji, i v šachu „3 na 2“ či „2 na 1“ veští pre slabšiu stranu potenciálne nebezpečenstvo. Voľný pešiak je potom akousi paralelou samostatného nájazdu; v oboch prípadoch je „gól“ veľmi blízko.

„Voľný pešiak“ Gáborík.

Nedávno som na tréningu ukazoval nasledujúcu pozíciu zo Svešnikovho variantu Sicílskej obrany: (diagram č.1)

„Aký je plán bieleho?“, pýtal som sa prítomných šachistov sily kandidáta majstra. Bol som veľmi prekvapený, že ani jeden z prítomných nespomenul jednoduché b2-b4-b5-b6-b7-b8D. Mňa osobne vlastne ani nenapadá, ako inak by biely mohol túto pozíciu hrať; plán vytvoriť a premeniť voľného pešiaka je natoľko priamočiary a tak ťažko sa mu bráni, že Svešnikov mal v 80tych rokoch plné ruky práce s dokazovaním, že čierny nestojí v jeho variante strategicky na prehru.
Anand (v partii s Lekom, San Luis 2006) neváhal ani chvíľku a zahral 18.b4! V 35. ťahu stál b-pešiak už na b7 a Leko udržal remízu len vďaka súperovej chybe.

Nasledujúca pozícia je z Grünfeldovej obrany; budeme sledovať partiu Kramnik – Van Wely, Wijk an Zee 2001 (diagram č.2).

Ani tu nie je plán bieleho žiadnou záhadou. Kramnik sa pokúsi pretlačiť pd4 až na d8; vďaka nepresnej obrane súpera sa mu to i podarí. (Všetky ťahy uvádzam len pre poriadok. Na uchopenie celkového dojmu o priebehu partie úplne postačí porovnať oba diagramy.)

13.d5! Vd8 14.Ke1 Ja5 15.Sg5 Sd7 16.Sd3 Vdc8 17.Ke2 e6 18.Se3 exd5 19.exd5 b6? 20.Sa6 Vd8 21.Vhd1 Sc8 22.Sxc8 Vaxc8 23.Vxc8 Vxc8 24.Jd4 Sf8? 25.Jb5 a6 26.d6 Vc2+ 27.Kd3 Vxa2 28.d7 Jb7 29.Jc3 Vb2 30.Jd5!

(Diagram č.3) Smiešne jednoduchá stratégia bieleho slávi úspech. Čierneho snaha o protihru viedla len k vyautovaniu jeho veže. Biely voľný pešiak vniesol zmätok do Van Welyho tábora a za chvíľu ho bude stáť figúru. Kramnik o pár ťahov vyhral.

O niečo zložitejší príklad; Karpov – Štejn, Leningrad 1971 (diagram č.4):

Bieleho figúry (s výnimkou Ja4) sa zdajú byť pripravené na otvorenie centra. Mnoho hráčov by preto v tejto pozícii zrejme zvažovalo prelom f2-f4. Takýto prelom by ale viedol k „diere“ na e5, prípadne (po príprave pomocou g2-g3) k oslabeniu dlhej bielej diagonály.
Karpov chce vyhrať ľahko; nechce slabiny, nechce súperovu protihru. Obracia preto svoju pozornosť k majorite na dámskom krídle.

15.Sd3! Vfe8 16.c4! Sg5 17.Dc2 h6 18.b4! a6 19.Db3 Vab8 20.a3 Sc8 21.Dc3 Sf6 22.Dc2 a5
(Toto je diskutabilný moment; Štejn nechce, aby mu ostala po prípadnom c4-c5 slabina na a6, pomáha ale Karpovovi v jeho pláne.)
23.Sc3 axb4 24.axb4 Jf8 25.b5 cxb5 26.cxb5

(diagram č.5) Biely premenil prečíslenie na dámskom krídle na vzdialeného voľného pešiaka. Čierneho protihru stále nikde nevidno. Karpov nakoniec pešiaka pretlačil až na b7, kde zaň zinkasoval materiál.

Aby som predsa len nevzbudil falošný dojem, že voľný pešiak znamená automatickú výhru, na záver dve upozornenia: Za prvé, pokiaľ nie je voľný pešiak dostatočne podporovaný figúrami, môže sa stať slabinou. Pozícia na diagrame je z Petrosian – Botvinnik, Zápas o MS 1963 (diagram č.6).

Čierny zahral optimisticky 23…c4?!. Biely má všetky figúry veľmi blízko; Botvinnikov kráľ je naopak úplne mimo diania. Biely sa preto nemusí báť, že by mu céčko ušlo do dámy; v skutočnosti je tento pešiak skôr slabý ako voľný. Petrosian použil stratégiu „izoluj a dober“, zahral 24.b5 a c-pešiaka neskôr vzal.

Za druhé, najlepším priateľom pešiaka je jazdec. Jazdec najlepšie dokáže pomôcť s odblokovaním polí pred pešiakom. Je to logické: strelec „nevidí“ na polia opačnej farby, veže sú zas natoľko cenné, že spod pešiaka vyženú len dámu, ktorá je beztak nevhodným blokérom. Ďalej, voľný pešiak často vytvára pre jazdca cenné oporné body.

Bez jazdca nablízku je voľného pešiaka omnoho ťažšie presadiť. Presvedčil som sa o tom na vlastnej chybe; táto chyba ma bohužiaľ stála veľmi cenný skalp. (Markoš – Korčnoj, Nemecko 2006. diagram č.7)

Biely stojí na hranici výhry; voľný pešiak je príliš ďaleko. Stačilo by ťahom 25.Ve5 odstrániť cloniaceho jazdca a čierneho pozícia sa o pár ťahov rozpadne. Ja som ale miesto toho zahral 25.Ja5? a po 25…bxa5 26.Sxd5 Sxd5 27.Vxd5 Vd7 sa vo štvorvežovke ukázalo, že biely svojho pešiaka „navyše“ na d6 nedokáže realizovať. Remíza.

Ako asi každý šachsista, i ja hľadám v šachu krásu a som hrdý, keď sa mi podarí predviesť a šachovnicu efektnú a komplikovanú ideu. Život profesionála ma ale naučil: čo sa bodov týka, efektívnosť je užitočnejšia než efekt, jednoduchosť je lepšia než zložitosť. Preto sa (najmä so slabšími súpermi) snažím hrať jednoducho a účelne.
Nech sa namáha súper…